1 ... 15 16 17 18 19 20 21 22 23

Dars mazmuni - Alisher navoiy nomidagi samarqand davlat universiteti axborotlashtirish texnologiyalari

bet18/23
Sana08.07.2018
Hajmi5.01 Kb.

Dars mazmuni: 


 


Darsning xronologik xaritasi 

– 80 minut. 
1. 
Tashkiliy qism – 2 minut 
2. 
Talabalar bilimi darajasini aniqlash – 10 minut 
3. 
Yangi mavzu o’tish (komputerda mustaqil topshiriq) – 50 minut 
4. 
Yangi mavzu ni o’zlashtish darajasini aniqlash- 10 minut. 
5. 
Sinov savollari – 5 minut. 
6. 
Uyga vazifa – 3 minut. 
 
 
 
 
 

Darsning borishi

 

Sanoq sistemalari 


 
Sanoq sistemalari deganda sonlarni yozish va tanlash qoidalarining majmuasi tushuniladi. 
Sanoq sistemalari ikki turga bo’linadi: 

pozitsion va pozitsion bo’lmagan. 


 
Sanoq  sistemasida  raqamlar  soni  uning  asosi  deb  yuritiladi.  Har  qanday  son  raqamlar 
ketma-ketligi ko’rinishida yoziladi:  

o’nlik sanoq sistemasida 1985


10


, 137,85


10  


ikkilik sanoq sistemasida 1001


2


, 11001,01


2  


sakkizlik sanoq sistemasida 6534


8


, 234, 05


8  


 
Bu yerda sonlarning indeksi uning asosini bildiradi. Sonlarni yozishda har bir raqamning 
qiymati uning turgan o’rniga bog’liq bo’ladi. Sonda raqam uchun joy razryad, sondagi raqamlar 
soni  esa  sonning  razryadi  deb  ataladi.Komputerda  sonlar  ikkilik,  sakkizlik,  o’n  oltilik  sanoq 
sistemalarida ham ifodalanishi mumkin. 
 
 
 
 
 

 


Ikkilik sanoq sistemasi.

 Ikkilik sistema ham o’nlik sistema kabi pozitsion sistema bo’lib, 
unda sonlar faqat ikkita 

1

 va 

0

 yordami bilan ifodalanadi. 

 


Misol.

 111110
2
 va 101
2
 sonlarning yig’indisini toping. Bu sonlarni bir ustunga yozib, umumiy 
qoida bo’yicha qo’shamiz. 
111110

+    101
2
 
       1000011
2
 

Misol.

 1011,101
2
 va 101,01
2
 sonlarining ayirmasini toping. 
 
1011,101

-   101,01
2
 
  110,011
2
 
 

Misol.

 1010
2
 va 11
2
 sonlarning ko’paytmasini toping.  
1010
2
 
         x  11
2
 
        1010 
      1010 
      11110
2
 

 
187
 
Ikkilik sanoq sonlari ustida bo’lish amalini bajarishda ko’paytirish va ayirish amallaridan 
foydalaniladi.  
 

Sakkizlik sanoq sistemasining

 asosi 8 ga teng bo’lib, undagi sonlar 0,1,2,3,4,5,6,7 
raqamlari orqali ifoda qilinadi. Qo’shish, ayirish, ko’paytirish va bo’lish amallari 8 lik sanoq 
sistemasi qoidalari asosida bajariladi. 
 
Masalan.  
  
 1) 732
8  
 
 
   
2) 732
8
 
   
    
+
324
8  
 
                     _
-
324

             1256
8                                            
406

 

 


O’n oltilik sanoq sistemasining

 asosi 16 ga teng bo’lib, undagi sonlar 0, 1, 2, 3, 4, 5, 6, 
7 8, 9, A, B, C, D, E, F raqamlari orqali ifodalanadi. Bunda A- o’nni, B - o’n birni, C- o’n ikkini, 
D- o’n uchni, E- o’n to’rtni, F- o’n beshni bildiradi. Sonlarni bir sanoq sistemasidan ikkinchi 
sanoq sistemasiga o’tkazish qoidalari mavjud: 

 


2 – amaliy mashg’ulot

 

Mavzu:

 

Sonlarni bir sanoq sistemasidan boshqasiga o‘tkazish. 


Reja: 


1. 
Sanoq sistemalari va unda amallar bajarish. 

2. 


Bir sanoq sistemasidan boshqasiga o‘tish.

 


3. 
Mustaqil topshiriqlar bajarish. 
 

Mashg’ulotning  maqsadi:

 
1. 
Sanoq sistemalari va unda amallar bajarishni o’rganish. 
2. 
Bir sanoq sistemasidan boshqa sanoq sistemasiga o’tish ko’nikmalarini shakllantirish.     
 

Dars o’tish usuli: 

Takrorlash, suhbat va savol-javob, mavzu mazmunidan kelib chiqib 
talabalarga mustaqil topshiriqlar berish va ularni tasavvurini bilish. 

 


Dars o’tish vositalari:

 

 

Doska,o’uv va uslubiy qo’llanma, topshiriqlar majmuasi. 
 

Dars mazmuni: 


 


Darsning xronologik xaritasi 

– 80 minut. 
1. 
Tashkiliy qism – 2 minut 
2. 
Talabalar bilimi darajasini aniqlash – 10 minut 
3. 
Yangi mavzu o’tish (komputerda mustaqil topshiriq) – 50 minut 
4. 
Yangi mavzu ni o’zlashtish darajasini aniqlash- 10 minut. 
5. 
Sinov savollari – 5 minut. 
6. 
Uyga vazifa – 3 minut. 

Sonlarni bir sanoq sistemasidan boshqasiga o’tkazish 


 


1. Ixtiyoriy sanoq sistemasidagi o’nlik sanoq sistemasiga o’tkazish. Buning uchun son 


berilgan sanoq sistemasi asosining darajalari bo’yicha yoyiladi va yoyilma hisoblanadi: 

 

        Masalan:

 

a) 200110=2


10


5


+0


10


4


+0


10


3


+1


10


2


+1


10


1


+0


10


0


  


                        b) 389710=3


10


5


+8


10


4


+9


10


3


+7


10


2


+1


10


1


+0


10


0


 


 
Xuddi shunday ixtiyoriy sanoq sistemasidagi sonlarni o’nlik sanoq sistemasida ifodalash 
mumkin. 

Masalan,  


 a)100111


2


=1


2


5


+0


2


4


+0


2


3


+1


2


2


+1


2


1


+1


2


0


=32+0+0+4+2+1=39


10


 


 b)11011,011


2


=1


2


4


+1


2


3


+0


2


2


+1


2


1


+1


2


0


+0


2


-1


+1


2


-2


+1


2


-3


=


   


                                   


=16+8+2+1+0,25+ 0,125=27,375


10


 


  s) 3512


8


=3


8


3


+5


8


2


+1


8


1


+2


8


0


=1866


10


 


  d) 213,1


8


=2


8


2


+1


8


1


+3


8


0


+1


8


-1


=139,125


10


  


  e) ABS


16


=10


16


2


+11


16


1


+12


16


0


=2560+176+12=2748


10


 


 

2. O’nlik sistemadagi sonni R asosli sistemaga o’tkazish. 


a) Butun sonni o’tkazish uchun

 berilgan son o’tkazilishi kerak bo’lgan sistema asosi R ga 
qoldiqli bo’linadi. Bo’linma nolga teng bo’lmasa, u yana asosga qoldiqli bo’linadi va h.k. 
jarayon bo’linma nolga teng bo’lganda tugatiladi va hosil bo’lgan qoldiqlarning teskari tartibi 
sonning R- lik sistemadagi ifodasini beradi.  

 


 



 
188

Masalan. 


1. 437
10
 sonini ikkilik sistemada yozing: 

Son 


Bo’luvchi 


Qoldiq 


437 


218 


109 


54 


27 


13 























Agar qoldiqlarni teskari tartibda yozib chiqsak, kerakli natija hosil bo’ladi: 

437


10


=110110101



2. 

7465


10


 sonini sakkizlik sistemada ifodalang:

  

Son 


Bo’luvchi 


qoldiq 


7465 


933 


116 


14 







 8 







Natija:

 7465
10
=6451

 3. 98653
10
 sonini 16-lik sistemada ifodalang: 

Son 


Bo’luvchi 


qoldiq 


98653 


6165 


385 


24 



16 


16 


16 


16 


16 


13 






Natija 

:98653
10
=815D
16
 

Misollar: 


 1. 25


10


 ni ikkilik sistemaga o’tkazing: 


25  2 


 


 


 


 

24   


12 


2   


 


 

  1   


12 


 



2   


 

 


   



 



 




 

 


 


 



 




 

 


 


 


 



 


25


10


=11001


2


 


2) 25


10


 ni sakkizlik sistemaga o’tkazing: 


25  8 


 


 


 


 


24   3 


 


 


 


 


  1    


  


 


 


25


10


=31


8


 


 


b) O’nli kasrning kasr qismini o’nlik sanoq sistemasidan boshqa sistemasa o’tkazish 


uchun u asos R ga ko’paytiriladi

. Keyin hosil bo’lgan sonning butun qismi ajratiladi va kasr 
qismi yana RP ga ko’paytiriladi. Bu jarayon ko’paytmaning kasr qismi nolga teng bo’lganda 
yoki keraklicha raqamlar hosil qilinganda to’xtatiladi va butun qismdagi raqamlar ketma-ketligi 
kasrning R- sanoq sistemasidagi yozuvini beradi. 

 
189

Misollar: 


 a) 0,3125


10 


 sonini ikkilik sanoq sistemasiga o’tkazing. 


0  

3125 


0,3125


10


=0,0101


2


 


 






6250 


250 


50 



 


 


 


 


 b )0,12


10 


sonini ikkilik sanoq sistemasiga o’tkazing. 


0  

12 


0,12


10 


= 0,000111


…….2


 









24 


48 


96 


92 


84 


68 


 


 


 


 


 c) 0,225


10 


sonini sakkizlik sanoq sistemasiga o’tkazing. 


0  

225 


 







800 


400 


200 


600 



 


 


 


0,225


10


 =0,16214


….8


 


 


d) Aralash sonni o’tkazish uchun butun qismi va kasr qismi alohida-alohida o’tkaziladi. 

Misol:

 25,3125
10
 ikkilik sanoq sistemasiga o’tkazing. 
    25
10 
=11001
2                
0,3125
10
=0,0101
2                  
25,3125
10
=11001,0101

e) Sonni R-lik sanoq sistemasidan –G- sanoq sistemasiga o’tkazish uchun avval R-lik son 10-
likka, keyin 10-likdan G-likka o’tkaziladi. 
        Misol: 11001
2
=25
10
=31
8                                        
34
8
=28
10
=1C
16
  

1 – 2 amaliy mashg’ulot mustaqil topshiriqlari 


 

1 - topshiriq 


1) 1000101
2
X
10
       
2) 124
10
X
2
    
3) FF1
16
X
10
 
4) 224
8
346
8
 hisoblang. 
2 - topshiriq 
1)110101011
2
X
10
     
2) 153
10
X
2
    
3) A254
16
X
10
 
4) 153
8
224
8
 hisoblang. 

3 - topshiriq 


1)110111010
2
X
10
    
2) 537
10
X
2
    
3) 3ABC
16
X
10
 
4) 10111
2
11101
2
 hisoblang. 

4 - topshiriq 


1)111111011
2
X
10
    
2) 6734
10
X
2
  
 
3) 8901
16
X
10
 
4) 3456
8
6443
8
 hisoblang. 

5 - topshiriq 


1)110101110
2
X
10
    
2) 7894
10
X
2
  
 
3) A2B
16
X
10
 
4) 6123
8
10011
2
 hisoblang. 

6 - topshiriq 


1)11011011
2
X
10
    
2) 4873
10
X
2
  
 
3) 1ABE
16
X
8
 
4) 6534
8
354
8
 hisoblang. 

 
190

7 - topshiriq 


1)110111111
2
X
10
    
2) 3784
10
X
2
  
 
3) ABF2
16
X
10
 
4) 4576
8
545
8
 hisoblang. 

 


8 - topshiriq 


1)1101101101
2
X
10
   
2) 3518
10
X
2
  
 
3) AB41
16
X
8
 
4) 4213
8
376
8
 hisoblang. 

9 - topshiriq 


1)101101101
2
X
10    
2) 1345
10
X
2
  
 
3) A95
16
X
8
 
4) 110111
2
101111
2
 hisoblang. 

10 - topshiriq 


1)111011101
2
X
10
    
2) 5432
10
X
2
  
 
3) 34567
8
X
16
 
4) 3271
8
231
8
 hisoblang. 

11 - topshiriq 


1)11010111
2
X
10
    
2) 9542
10
X
2
  
 
3) 4537
8
X
16
 
4) 1110111
2
1101
2
 hisoblang. 

12 - topshiriq 


1)11110010
2
X
10
    
2) 2323
8
X
2
   
3) 2BC
16
X
8
 

13 - topshiriq 


1)100001101
2
X
10
    
2) 7762
10
X
2
  
 
3) 345
8
X
16
 
4) 3274
8
10111
2
 hisoblang. 

14 - topshiriq 


1)111101111
2
X
10
    
2) 8927
10
X
8
  
 
3) 5432
8
X
16
 
4) 1101111
2
11111
2
 hisoblang. 

15 - topshiriq 


1)10110111
2
X
8
  
 
2) 4567
10
X
2
  
 
3) AB2F
16
X
10
 
4) 32341
8
214
8
 hisoblang. 

16 - topshiriq 


1)10100110
2
X
8
  
 
2) 76542
8
X
2
  
 
3) 5674
10
X
16
 
4) 4212
8
214
8
 hisoblang. 

17 - topshiriq 


1)110101011
2
X
8
    
2) 24578
10
X
16
  
3) 10101101
2
X
10
 
4) 3076
8
764
8
 hisoblang. 

18 - topshiriq 


1)100110101
2
X
10
    
2) 89765
10
X
2
  
 
3) 3745
8
X
16
 
4) 1234
8
326
8
 hisoblang. 

19 - topshiriq 


1)101010101
2
X
8
    
2) 98983
10
X
16
  
3) 5732
8
X
10
 
4) 11011
2
37
8
 hisoblang. 

20 - topshiriq 


1)110110011
2
X
10
    
2) 37891
10
X
8
  
 
3) 7356
8
X
16
 
4) 42103
8
731
8
 hisoblang. 

Sinov savollari: 


 
1. Sanoq sistemasi nima?  
 
2. Qanday sanoq sistemalarini bilasiz? 
 
3. Bir sanoq sistemasidan bashqa sanoq sistemasiga o’tish qoidalari qanday? 
 
4. Ikkilik sanoq sistemasida arifmetik amallarni bajarilish tartibini ayting? 
 
5. Komputerlarda ma’lumotlarda qanday tasvirlanadi? 

Adabiyotlar: [1], [3], [13].

 

 
191

3- амалий машғулот 


 

Mavzu: Chiziqli algoritm  tuzish 


Reja: 


1. 
Chiziqli balgoritmlar tuzish. 
2. 
Mustaqil topshiriqlar bajarish. 
 

Mashg’ulotning  maqsadi:

 
1. 
Chiziqli balgoritmlar tuzishni o’rganish. 
2. 
Chiziqli balgoritmlar tuzish tuzish ko’nikmalarini shakllantirish.     
 

Dars o’tish usuli: 

Takrorlash, suhbat va savol-javob, mavzu mazmunidan kelib chiqib 
talabalarga mustaqil topshiriqlar berish va ularni tasavvurini bilish. 

 


Dars o’tish vositalari:

 

 

Doska,o’uv va uslubiy qo’llanma, topshiriqlar majmuasi. 
 

Dars mazmuni: 


 


Darsning xronologik xaritasi 

– 80 minut. 
7. 
Tashkiliy qism – 2 minut 
8. 
Talabalar bilimi darajasini aniqlash – 10 minut 
9. 
Yangi mavzu o’tish (komputerda mustaqil topshiriq) – 50 minut 
10. 
Yangi mavzu ni o’zlashtish darajasini aniqlash- 10 minut. 
11. 
Sinov savollari – 5 minut. 
12. 
Uyga vazifa – 3 minut 
 

Topshiriqlarni bajarilish namunasi 


 

1-vazifa 


Ifodaning qiymatini hisoblash algoritmi (blok sxema) va dasturini tuzing. 
VW
R
S


2

 , bu yerda 
W
R
y
x
W





2
;
2
 
a) 
Masalani yechish algoritmi (blok-sxema).  
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

 


 
boshlash 
x,y,v 
Pi=3.1415 
W:=(x+y)
2
/2 
S ni chiqarish 
R:=2+W 
S:=PiR
2
+VW 
tamom 

 
192

4- амалий машғулот 


 

Mavzu: Tarmoqlanuvchi algoritm tuzish 


Reja: 


1. 
Tarmoqlanuvchi algoritmlar tuzish. 
2. 
Mustaqil topshiriqlar bajarish. 
 
 
 

Mashg’ulotning  maqsadi: 


1. 
Tarmoqlanuvchi algoritmlar tuzishni o’rganish. 
2. 
Tarmoqlanuvchi algoritmlar tuzish ko’nikmalarini shakllantirish.     
 

Dars o’tish usuli: 

Takrorlash, suhbat va savol-javob, mavzu mazmunidan kelib chiqib 
talabalarga mustaqil topshiriqlar berish va ularni tasavvurini bilish. 

 


Dars o’tish vositalari:

 

 

Doska,o’uv va uslubiy qo’llanma, topshiriqlar majmuasi. 
 
 

 


Darsning xronologik xaritasi 

– 80 minut. 
1. 
Tashkiliy qism – 2 minut 
2. 
Talabalar bilimi darajasini aniqlash – 10 minut 
3. 
Yangi mavzu o’tish (komputerda mustaqil topshiriq) – 50 minut 
4. 
Yangi mavzu ni o’zlashtish darajasini aniqlash- 10 minut. 
5. 
Sinov savollari – 5 minut. 
6. 
Uyga vazifa – 3 minut 

2 –vazifa 


Ifodaning qiymatini hisoblash algoritmi (blok-sxema) va dasturini tuzing. 


















2
0
,
3
sin
2
,
1
2
0
,
3
2
2
2


х
agar
x
х
agar
x
х
agar
x
x
y

 


a) Masalani yechish algoritmi (blok-sxema). 

 


 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Do'stlaringiz bilan baham:

©2018 Учебные документы
Рады что Вы стали частью нашего образовательного сообщества.
?


elnur-v-arzu-pncr-qonular-6.html

elocina-i-panegiritii--.html

eloiza-1101-1164-.html

elon-musks-neuralink-gets.html

elorigenmulticntricodelma.html